Je To Zázrak.

Autor: Alexandra Schmidtová | 13.1.2013 o 16:58 | (upravené 13.1.2013 o 18:29) Karma článku: 5,71 | Prečítané:  190x

Deň. Taká obyčajná perióda. Ale skúsili ste sa niekedy naozaj pozastaviť, porozhliadať a pouvažovať? Obyčajný deň? To sotva... Výnimočný. Už nikdy neprežijete to isté. Už nikdy nebude padať dážď na jednom mieste rovnako, na ulici nestretnete tých ľudí. O jeden deň menej. Práve preto by ste mali nad tým uvažovať, a uvedomiť si, že to nie je naveky. A život je neskutočne krásny, je to zázrak...

Jedného večera, mohlo to byť asi pred dvoma rokmi, keď som sa vrátila domov veľmi neskoro, mali sme doma návštevu. Pred televíziou sedelo veľa naších susedov, všetci trošku trošilinku pripitý. Sledovali koncert mojej obľúbenej skupiny- Pink Floyd. Vtedy som ale ešte nevedela, že je to moja obľúbená skupina, a len som pohodila hlavou a zasmiala sa, že zas otec púšťa somariny. Ľahla som si do postele, ale hudba dole hrala tak hlasno, že som nevedela ani oči zavrieť, nieto ešte spať. Po desiatich minútach márnej snahy som zišla dole, a kedže mi bolo úplne jasné, že tichšie to nedajú, sadla som si k ním. Najprv som to sledovala so silným odporom, ale na moje obrovské prekvapenie sa ten odpor začal postupne meniť na obrovský obdiv. Po chvíli som tú hudbu už nepočúvala, ale cítila. Po skončení toho koncertu všetci odišli domov. Ja som si mohla ísť slobodne ľahnúť späť, ale ako minúty plynuli, spánok stále neprichádzal. V hlave mi stále hrala tá pokojná zmysluplná hudba, ktorá sa tak veľmi líšila od tej dnešnej. Od toho dňa som sa stala verným fanúšikom Pink Floydu. Takmer nikto to nechápal, dokonca ani ja. Všetko som to povedala jednému kamarátovi, ktorý sa zamyslel a na príčinu došiel. Pink Floyd je hudba o živote takom, aký naozaj je, zatiaľ čo dnes sa už ľudia chcú baviť, nebaví ich vážna hudba. Je to len obyčajný príklad, ale v tom to celé spočíva. Ľudia nechcú brať život vážne, chcú sa zabávať, neriešiť problémy, žiť povrchne. Možno je to správne. Sama sa tak často chovám, ale už dlhšiu dobu vidím, že nežijem naveky. Život je príliš krátky na to, aby bol premrhaný. A to si veľa z nás nevie uvedomiť. Ľudia si myslia, že záleží len na peniazoch a na kráse, za toto sa už dá kúpiť skoro všetko... Ale naozaj je všetko len o kupovaní? Predsa si život nevybudujeme na pominuteľných a materiálnych veciach. Samozrejme, niektrotý ľudia si to myslia. Ale takýto ľudia nevidia veci, ktoré sú naozaj podstatné. Oni nevidia krásu toho západu slnka, ktoré sfarbí celú oblohu na ružovo-oranžovú nádheru, necítia šum veľkého lesa, plného malých tvorčekov, hľadajúcich si potravu, necítia slanú vôňu azurového mora, v ktorom možno práve niekto našiel rybu nového druhu. A to je naozaj veľké mrhanie, lebo toto sú veci, maličkosti, ktoré robia život nezabudnuteľným. Nezabudnuteľne krásnym. Nie je to zázrak? Každý deň sa môže stať niečo nové, nepredvídateľné. A každý deň je výnimočný svojou jedinečnosťou a neopakovateľnosťou. Takisto ako ľudia. Každý žijeme len raz, a nie naveky. Máme možnosť slobodnej voľby, ktorú môžme meniť. Hocikedy sa môžme naučiť niečo nové, čo sme nevedeli- hrať na bycích, naučiť sa gréčtinu, stať sa zapáleným archeológom, alebo len proste byť neobyčajnou osobou milujúcou svoj život. Aj ten je predsa zázrak. Od svojho prvého nádychu až do posledného výdychu prežije to najkrajšie; milujúcich rodičov, skvelých priateľov, postupne sa sám stáva rodičom milujúcim svoje dieťa, záleží len od neho, ako si svoj život zariadí. Nevyhne sa pádom, ale to nikto. Vtedy sa treba postaviť a pokračovať ďalej, lebo dni, ktoré sú premrhané trápením síce môžu byť poučné, ale stále sú premrhané. Život nekončí jednou hádkou, jedným odmietnutím a ani stratou niekoho, kto je nám blízki. Treba vstať, oprášiť sa a ísť ďalej, v ústrety novým dňom, ľuďom. Nikto nevie, dokedy jeho čas trvá, preto je najlepšie žiť naplno už teraz. Nemyslím tým vymateť všetky podniky, nič neriešiť, ale venovať sa rodine, inšpirovať sa novými vecami, ľuďmi, prírodou a životom samým. Všetky úsmevy, ktoré rozdáš, a slzy, ktoré vyplačeš, a všetko, čoho sa dotkeš a na čo pozrieš, to je tvoj život. Nikoho iného, preto sa nikým neriaď nemeň sa pre tých, ktorým nevyhovuješ, lebo tí prišli o niekoho, kto je naozaj výnmočný. Sám vlastým pánom, pánom svojho života, lebo nikto iný ti nemôže kázať čo máš robiť a čo nesmieš, to by nebol tvoj život. Si jedinečný. Nie je to čarovné?...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?