Najlepší priateľ- k životu nevyhnutné

Autor: Alexandra Schmidtová | 13.11.2012 o 13:26 | (upravené 1.12.2012 o 16:08) Karma článku: 2,56 | Prečítané:  194x

15 rokov pri mne v každej situácii stojí jeden jediný človek. Moja najlepšia priateľka Saška Hummelová. Neraz sme sa pohádali, neraz to bolo vážne, ale vždy sme sa uzmierili. Práve týmto článkom by som sa jej chcela nesmierne odvďačiť pre to, aká je. Sašulienka moja drahá, toto je pre teba:

Obidve sme sa narodili v tej istej nemocnici- na Partizánskej. Obidve sme si celý tento príbeh vypočuli najmenej sto krát. Môžem len Bohu ďakovať za to, že čírou náhodou sa tam naši rodičia stretli. Môj otec Peter sa už odmalička poznal s jej mamou Jankou- boli susedia. Obe naše mami mali okrúhle brušká a ja som si na sto percent istá, že zrovna niekedy v tých chvíľach sa začalo naše krásne priateľstvo. Všetko sa začalo náhodami- keď sa naši rodičia rozprávali o naších menách, oboch zarazilo, že nás pomenovali rovnako. Alexandra. Z naších mám, z Danky a Janky sa v nemocnici stali tiež dobré kamarátky. Saška sa narodila siedmeho, ja len tri dni po nej, čiže desiateho. Od tohoto momentu neprešiel ani mesiac, čo by sme my dve o sebe nevedeli. Od malička sme boli stále spolu. Chodili sme sa hrávať do parku, môj otec nás brával na túry a svoje koncerty, zatiaľ čo s jej mamou sme chodievali do kina. Takmer všetko z môjho detstva čo si pamätám sa týka zážitkov so Saškou. Stále sme jedna u druhej prespávali, cez deň sa hrávali na princezny. Viedli sme jednu menšiu vojnu: ktorá z nás bude Fantagíro, a ktorá bude mať tenší hlas, zatiaľ čo v noci sme sa triasli od strachu. Teraz keď si na toto spomeniem, vždy sa schuti smejem. Zmrzlina, čokoláda, cukríky, alebo hocičo iné sladké, to bola naša mantra. A takisto Harry Potter. Na každej druhej časti sme boli spolu v kine, a obidve sme milovali ten príbeh. Naše detstvo bolo určite jedným z tých najkrajších. No nebolo to vždy svetlé, vedeli sme sa aj hádať, keby len vedeli, my stále vieme. Aké zbytočnosti nás dokázali rozhádať. Bábika, posledný kúsok jedla, ale aj obyčajná diskusia. Dodnes si takmer všetky tie hádky pamätám. Ako som už povedala, vlastnosť škriepiť sa pre hlúposti nám zostala dodnes. Ale dnes už sa aspoň pre zbytočnosti nehádame. Keď nás aj niečo oddelí od seba, je to už dosť vážne. Samozrejme nerátam také tie menšie hádky, tie máme stále, ale ani jedna z nás ich neberieme vážne, skôr si z toho robíme srandu. Ako zo všetkého iného. Keď sme spolu neprejde hodina bez toho, aby sme sa obe nešúlali od smiechu po zemi. Stačí už len keď sa jedna pozrieme na druhú a ústa sa nám rozťahujú do obrovského úsmevu. A keď už sa nie je na čom smiať, smejeme sa na hovadinách. S nikým som sa v živote necítila lepšie. Nikto toho o mne toľko nevie. Vždy keď som smutná, alebo ma niečo trápi, poviem to práve Saške. Niežeby som mala na výber. Ona vždy vytuší, že som smutná, a nejakým zázračným spôsobom to zo mňa dostane. Jej môžem veriť, ona ma nezradí, nikdy by mi to nespravila. To môžem s kľudom povedať. Ona mi tiež všetko hovorí. A môže mi veriť, lebo ja by som ju nikdy nezradila, ani v tom najhoršom prípade. Na to ju mám až príliš rada. Takže, drahá Saška, chcem ti len povedať, že ešte nikto (okrem mojej rodiny, prirodzene) pre mna neznamenal tak veľa ako ty! Nadovšetko ťa ľúbim, a chcem aby si vedela, že budem pri tebe stáť, dokým ma sama nepošleš preč. Nech sa stane čokoľvek. Nech sa akokoľvek pohádame, ja si poviem: zažili sme už horšie. Pohádali sme sa aj kvôli vážnejším veciam, aby sme sa nechali rozbúrať. A ja od teba nikdy dobrovoľne neodídem! Nikdy ti neprestanem hovoriť, že si krásna, milá a tá najúžasnejšia osôbka v mojom živote. Bez teba by som nebola ani zďaleka taká, akou som teraz. Chýbala by mi iskra a Hummelogén, vďaka ktorému mám veľa priateľov. To ty si zo mňa spravila to, čo ľudia na mne majú radi. Vďaka tebe som tým malým šialencom s večným úsmevom. Narodila osm sa dvakrát: prvý krát v nemocnici, druhý keď nás naše mamy držali vedľa seba a ja som ťa uvidela. Saška, ja ti ďakujem, za všetko ti ďakujem, za celý môj život, za to aký je, aká som ja, ale najmä za to, aká si ty! Vždy si tu pre mňa. A ja si nikoho nevážim tak, ako si vážim teba. Nikoho nikdy nebudem počúvať tak, ako počúvam teba. Nikoho nikdy nebudem mať radšej, lebo ľudia prichádzajú a odchádzajú, mnoho z nich na mne nechalo zlé rany, no ty si ma vždy dala dokopy. TY!! Si pre mňa všetko Saši, a ja dúfam, že spolu budeme až do konca života, že nás nikdy nič nerozlúči, že navždy zostaneme najlepšími kamarátkami, lebo bez teba by to nemalo zmysel. Život bez najlepšieho priateľa je premrhaný, a ja ľutujem každého, kto nemá niekoho takého, ako si ty pre mňa. Si moja najlepšia priateľka. Moje všetko.

 

   Tvoja Saška.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?